Byť sám sebou

Od detí sa dá mnohé naučiť. O prítomnom okamihu, o prejavovaní emócií, o láske. To malé dieťa v nás vraj navždy ostáva. Myslím si to tiež. V mnohom sa totiž vôbec nemením. V tom jadre kdesi vnútri (volajme to srdce, duša, akokoľvek) sme často úplne rovnakí. Robíme rovnaké veci či rovnakým spôsobom ako napríklad v 6 rokoch.
Ja si rovnako spievam, keď kráčam po chodníku. Keď idem po schodoch vo vchode smerom k bytu. Rovnako vtedy aj teraz. Na tých schodoch si uvedomím, že to robím a baví ma rozmýšľať nad tým, v čom všetkom som ešte rovnaká. Ktoré vlastnosti, schopnosti či prejavy správania sú so mnou celý čas, od malička, cez strednú a vysokú školu až po dnes. A to aj napriek, či možno práve vďaka všetkému sebarozvoju a sebaspoznávaniu. Veď nakoniec to je najmä cestou späť k sebe samému.

Dnes vám prajem, aby ste nachádzali cestu k sebe čo najčastejšie. Aby ste (sa) dokázali cítiť tak prítomne, autenticky a milovaní, ako keď ste boli malé dieťa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *